Prvá písomná zmienka o Prešove sa nachádza v listine uhorského kráľa Belu IV. z r. 1247. Neskôr sa už Prešov spomínal oveľa častejšie.

Od r. 1299, kedy mu boli Ondrejom III. udelené mestské privilégiá, už ako kráľovské mesto. Odvtedy zaznamenalo mesto vo svojom rozvoji nebývalú dynamiku. Zaslúžili sa o to ďalší panovníci, ktorí mestu udeľovali nové privilégiá, posilňujúce jeho hospodársky, politický a kultúrny rast. V 14. a 15. storočí zaznamenalo mesto mimoriadny hospodársky rozkvet, zakladali sa tu cechy (kožušnícky, kováčsky, krajčírsky, obuvnícky a podobne) a v tom čase tu žilo okolo dvetisíc ľudí zaoberajúcich sa prevažne remeslom. V roku 1455 dostalo mesto od kráľa Ladislava Pohrobka svoj prvý mestský znak. Vďaka hospodárskej prosperite mesta 15. storočie znamenalo aj rozvoj stavebného ruchu, ktoré sa odzrkadlilo na honosnej architektúre meštianskych domov.

Prešov ako centrum obchodu i kultúry,…

Nemalú zásluhu na tom mala aj samotná poloha Prešova. Ten totiž leží na križovatkách významných západovýchodných i severojužných obchodných ciest. V 16. st. súčasníci označovali s obdivom mesto epitetami „Malá Viedeň“ alebo „Malé Lipsko“. Od 14. storočia sa mesto budovaním hradieb menilo na mohutnú pevnosť. Panovníci udelením výsad na stavbu hradieb chceli uchrániť mesto pred prípadným vojnovým znivočením. Prešov sa mu však vždy nevyhol. Od 16. do 18. storočia ním prechádzali vojská protihabsburských povstalcov i habsburských panovníkov a každé z nich v Prešove zanechalo svoje stopy. Obyvatelia – početní remeselníci a obchodníci, národnosťou Slováci, Nemci, Maďari, Rusíni, Ukrajinci, Židia a Poliaci, formovali charakter Prešova ako mesta otvoreného rôznym kultúrnym vplyvom.

… náboženstiev i vzdelania

Prešov sa otváral aj viacerým konfesiám. Pôvodne rímskokatolícke obyvateľstvo prešlo v 30. rokoch 16. st. pod vplyvom svojich kazateľov k evanjelickému vierovyznaniu. V závere 17. st. – v období protireformácie – sa časť obyvateľstva opäť priklonila k rímskokatolíckej cirkvi. V 18. st. pribudla cirkev gréckokatolícka, v 19. st. izraelitská a v 20. st. pravoslávna. V Prešove donedávna sídlila metropolita Pravoslávnej cirkvi českých krajín a Slovenska, sú tu evanjelické a gréckokatolícke biskupstvá a rímskokatolícky dekanát. Izraelitskú cirkev v meste dnes pripomína nádherná synagóga.

Zdroj: http://www.gopresov.sk/zaujimavosti/historia/
Ilustračné foto: xxx
Viac na: http://www.gopresov.sk/zaujimavosti/historia/ alebo https://www.presov.sk/pamatihodnosti-a-narodne-kulturne-pamiatky.html